6. deň putovania - Chata Čergov – Veľký Šariš ( 20,6km 4,58h)
Ráno nám trvalo dve hodiny, kým sme sa vypratali. Nikto z chatárov tam za ten čas aj tak neprišiel. Nabrali sme vodu a po krásnej ceste sme pokračovali. Trasu, ktorá mala mať hodinu a pol sme dali len za polhoďku. Možno sme boli ešte očarovaní z Miháľova a možno zlé rázcestníky. Pri jednom nám každé zariadenie na meranie nadmorskej výšky, čo sme mali, ukazovali úplne inak ako tabuľka na smerovníku. Oddýchli sme si teda, veď sme mali plno času, a snívali o kadejakom jedle. Od mekáča až po subway bagety.
Musím povedať, že pohorie Čergov sa mi zatiaľ páčilo zo všetkých najviac. Hrebeňovka je posledný úsek odkrytá, takže je vidno na všetky strany, na Dargov a ešte ďalej. Pri kostolíku nad Hradiskom sme si zase raz oddýchli, cestou sme videli asi milión posedov. Ďalej nasledovala asfaltka a tam Terňa. Jediná záchrana bol obchod v nej a zmrzlina, lebo v tom horku sa nič nedalo. Strašili nás dve vysoké hory pred nami a dúfali sme, že budeme pokračovať cez sedlo medzi nimi.
Po obede v zastávke sme teda vyhodili ruksaky na chrbát a išli sme. Na chvíľočku zamrholilo, ale nám to padlo ako blahodárne osvieženie. Nakoniec sme aj pochodovali cez sedlo ako sme dúfali, ale mínus bolo, že tam oxidovalo toľko ovadov, že pokiaľ človek čo i len na chvíľku zastavil už bol doštípaný. 
Na Zimnú studňu sme načapovať nešli lebo cestička bola zarastená pŕhľavou. V lese sme na chvíľku zase raz stratili červenú, ale tento krát aj Kuba – utekal pred miliardami komárov, ktoré sa tu, nad Kanašom, vyrojili. Všetky naše spreje testované údajne na komároch asi boli pokazené–alebo len nezvládali taký nápor. Tento boj o život sme si vynahradili v autobusovej búdke v Kanaši, kde sme si zase raz oddýchli. Taký ležérny deň sme mali.
Najhorší bol asi úsek do Veľkého Šariša. Úzka asfaltka, nákladné autá, čo po nej jazdili a horko. Naďabili sme na výrobňu piva a veľmi zaujímavý billboard. Nemali sme ale čas ho strhnúť alebo načapovať si pivko, lebo sa mal k nám pridať ďalší člen výpravy – Peťo alias Suchý, ďalší matfyzák. 
Na vlakovej stanici, bola veľmi milá pani, ktorá Kubovi dobila mobil ,nech sa môže so Suchým skontaktovať a ja som utekala na ich luxusný záchod. Peťo zatiaľ dokrivkal na stanicu – bolela ho achilovka čoraz viacej a tak sme sa báli ako skončí naša výprava.
Skončila ale, aspoň pre ten deň, v krčme a potom v za kostolom na námestí, kde sme sa zhodili. Chceli sme sa spýtať, či môžeme, ale nikto nebol doma, teda v kostole. Ja a Peťo sme postavili stan priamo za kostol, Kubo a Suchý k múriku, čo bola trocha chyba – celú noc počúvali ako obyvatelia z neďalekého domčeka tento múr používali ako WC. Ale aj tak sme sa dobre vyspali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára