21.7. 2010 - Deň 15.

13. Deň putovania - Chata pod Stromišom – Chata Gápeľ  (20km 5,3h)

Povala v chate

Dnes sme zase raz mali veľa času tak sme si dali budík na siedmu a pomaličky sme znášali veci dole. Kým sme mali ešte oheň chceli sme to využiť, tak sme si spravili kura na paprike bez kuraťa, ktoré síce nevyšlo podľa predstáv, ale hlavne že bolo! Ešte som oprala pár vecí , zbalila teraz už krásny čierny obhoretý kotlík a niečo po deviatej sme sa vybrali. 

Najprv sa cesta zdala úplne pohodová, až sme sa prichytili pri myšlienkach, zdolať celú e8 (áno, myslím až k moru), ale keď cesta zatočila hore hnusne strmým kopcom, prešlo nás to. Skoro som dostala infarkt, keď som sa tak driapala hore a zrazu vedľa mňa niečo zašramotilo a vyzeralo to, že sa to rúti priamo ku mne. Našťastie to len tak vyzeralo a z mojich ďalších skúseností som zhodnotila, že to asi bola srnka, nie medveď ako som sa sprvu bála.

Prešli sme dole do sedla, potom do druhého a nakoniec sme po žltej zbehli na Mlynky, kde sme si dokúpili, čo bolo potreba a ako páni sme sa naobedovali medzi stromami pri nejakej búde. Potrebovala som si ale nabiť mobil tak sme sa na dve hodinky zastavili aj na kofču v miestnom motoreste a potom sme sa vybrali okúpať sa na Palcmanskú mašu. Tak dobre to padlo. 

Je to tam ako v raji, malá dedinka Dedinky, uprostred hôr pri jazere. Milujem to miesto a vždy sa tam rada vraciam. Našli sme si platz, kde sa nikto nedivil, prečo idem s fľaštičkou plnou nejakej tekutiny do vody a prečo to okolo mňa pení, a spokojne sme sa očislili. Ostali sme tam až do piatej, lebo cieľ bol blízko. 

Placmanská maša

Keď sme vyšli zase späť na značku, na chvíľku sa nám podarilo stratiť červenú, lebo pokračovala vysoko pod lesom a nedali tam šípku ako upozornenie. V lese sme tiež našli zaujímavú konštrukciu billboardu. Prečo ho ale dávali doprostred lesa, je mi záhadou. 

Krásnym lesíkom a chodníčkom sme došli až na horársku chatu na Gápli. Stretli sme len párik punkerov so psom a malú starú škodovku. Okolo nás a našej objavenej chaty potom prešla tlupa zberačov, tak pokiaľ chceli ísť všetci tým autom,čo sme videli, asi museli byť rozkladací. Inak chata bola nanovo zrekonštruovaná, mala plot a dvierka boli otvorené.  Veľké stoly z jednej strany a šopu s drevom z druhej. Tam bolo miesto aj pre stan. Pred chatou viedla cesta, kde sa prehnal týpek na 4kolke, ďalej studnička so žblnkajúcou vodou a altánok s vymurovaným ohniskom. Luxus. 

Keďže balkón, ktorý mala chata, bol zastrešený a objavili sme tam aj madrace, bolo to veľké lákadlo. Peťo sa ale bál vyjsť hore a spať tam – čo keby niekto prišiel, napríklad taký majiteľ. Nakoniec po navečeraní sme sa tam predsa zložili. Snáď sa na nás nikto nebude hnevať, resp. nehnevá. 

Ak toto číta majiteľ danej chaty, veľmi sa ospravedlňujeme, žiaden bodrel sme nespravili a ani sme nič nezničili, len sme sa chceli vyspať. A zažili sme tam asi tú najkrajšiu noc. Z priezračnej nočnej oblohy na nás svietil guľatý mesiac a žiarivé hviezdy, ktoré zvýrazňovali obrysy hôr vpozadí, do toho zurčala voda a v diaľke zavýjali vlci. Nádhera. Chcela som len byť hore celú noc a pozorovať ako celá džungľa pod nami žije.

Chata na Gápli