10.7. 2010 - Deň 04.

4. deň putovania - Hrad Zborov – Bardejovské kúpele // (10,5km 3,45h)

Čakal nás oddychový deň len do kúpeľov. Kubo s Tomášom šli trocha napred tak sme sa stretli až tam. Každopádne sme si v dedinke Zborov nabrali vodu a po peknej ceste kráčali pod Maguru . Paradoxne keď som vládala, bola cesta škaredá, keď sa mi moc nechcelo, tak pekná. A to platilo aj teraz. Peťo ma nadopoval hroznovým cukrom, a tak keď začal účinkovať, začal sa aj strašný výstup na Maguru. Prevýšenie by nebol ten hlavný problém, skôr fakt, že daný úsek nevidel značkára dobrých pár rokov. Po serpentínkach zahádzaných konármi a stromami, kde sa dali vidieť nielen staré značky ale aj ešte staršie značky, sme sa dostali až hore, k vysielaču, alebo čo to bolo za stanicu. 

 

Samozrejme pred nami bol krík s pŕhľavou, tak sme  si povedali, že si to obídeme. Celú budovu najlepšie. Museli sme sa ale poslušne vrátiť, lebo sme narazili na celú armádu riadnych 2-metrových přhľav.  Pri stanici, ktorá bola komplet ohradená, bol pekný altánok, žiadna voda a otec s dcérou, ktorí do seba tlačili paštéky. Najedli sme sa teda aj my a pokračovali až do Bardejovských kúpeľov po krásnych cestách.

Milujem takéto lesy, kde sa môžeš zadumať a len ťa nohy unášajú a ty voľne rozmýšľaš nad všeličím možným aj nemožným, alebo len tak nasávaš ten pokoj, čo les prináša. Cestou sme stretli zo dva krásne pramene a altánok v sedle Čerešňa, kde sme odbočili z Kamennej hory. Tam sa objavili aj nejakí ľudia: starý pána, ktorý sa prisámvačku hýbal pomalšie ako slimák a bicyklistu, ktorý dúfal, že ho čaká lepšia cesta ako doteraz. Museli sme ho sklamať, lebo síce je to dobý turistický chodník, ale že by bol vhodný aj pre cyklistov... 

Jedna zo studničiek za Magurou

Dlho predtým než sme vôbec vyšli z lesa sme počuli hluk – najprv neurčitý, ale postupne sme došli na to, že je to ten typicky krik detí hrajúcich sa vo vode. A potom búm. Prvé čo človek uvidí, keď vyjde z hory je KÚPALISKO.  Keďže sme prišli poobede a cez víkend, zaplatili sme vstupné 3,5e. Študentské nemali, a pri vstupe do určitej rannej hodiny zaplatíte viacej, inak si môžete užívať bazén (s trocha studenšou vodou), sprchy, bufet a trávičku až do siedmej, kedy zatvárajú. Ochotní plavčíci nám dokonca postrážili cenné veci, aby sme sa vpokoji mohli ovlažiť. 

Boli sme na ceste len chvíľku, ale skvelo to padlo. Dokonca sa splnil aj môj sen o langoši, hot-dogu a kofole. Pozor ale, je to tam predražené a keď si kúpite langoš už na konci otváracích hodín, nebude to bohvie čo..a kofola je trocha riedená. Takže vpodstate to bolo nanič pre človeka, ktorý žije v meste(alebo aspoň niekde žije), ale pre lesných ludí, ktorými sme sa stávali, to bolo jedno, hlavne že sme mali takýto neskutočný luxus! 

Do pozornosti dávam aj vnútorné sprchy, takže si nemusíte „prať“ oblečenie v sprche pri bazéne ako som to ja sprvu robila. Po dôkladnom umytí a opratí špinavých vecí teda nasledovala prehliadka mesta spojená s nájdením vhodného fleku na spanie. Kto bol v BK vie, že každý dom má názov a všetko je pekne vyčačkané, čisté a elegantné. Preto bola naša snaha spočiatku márna, ale nakoniec sme našli sklad, pri odbočke červenej značky do lesa, a tam sme sa utáborili.

Zapla som mobil, aby som zistila ako sa ma okolitý svet a došla mi sms od Kuba, že sa zakempli pri námestí v altánku, a v blízkom potoku si umývali ešusi, kým navoňaní dôchodci zhrozene prechádzali okolo. Zavolali sme ich teda k nám, že máme skvelé miesto. Priznávam, že pokiaľ ste sa zle natočili, trocha páchlo, ale svoj účel splnilo tak či tak. Dokonca sme videli aj bojovné kuny, ale nám dali pokoj. 

 

Vysvitlo, že trúby Kubo a Tomáš sedeli celý deň v krčme, keď za chrbtom mali kúpalisko. Za to ale zmapovali miestne ceny a keď nám o nich referovali – tequilla sunrise za 2,19 a vodka(poldeci!) za 0,53, tak nám neostávalo nič iné len všetko nahádzať do stanu, zamknúť ho zámkom, ktorý pre prípad potreby nosím stále so sebou a odbehnúť do Astorie. Dlho sme sa bohužial nezdržali, lebo Tomáš na ďalší deň odchádzal domov a my sme si stanovili celkom dlhú a hlavne strmú cestu na Žobráka. Spalo sa nám krásne, až na diskotéku a opilcov, ktorých bolo z mesta počuť.