14. Deň putovania - Chata pod Stromišom – Telgárt (Jarabá) (25km 6,3h)
 |
| Chata na Gápli |
Na začiatok by som mala podotknúť, že v čase ako sme sa blížili k Nízkym Tatrám ma mama strašila, že na hrebeňovku by sme sa vydať nemali kvôli budúcim búrkam a výchriciam. S predpoveďou SHMU som mala všeliaké skúsenosti, tak som to brala s rezervou, ale v tomto prípade sa ukázalo, že majú pravdu.
 |
| Nižná záhrada |
 |
| Búdka za Nižnou záhradou |
Už o 6tej nás zobudili zberači a smiali sa, kde sme sa to ubytovali. My sme im len zakývali, počkali, kým odídu a pomaly sa pobrali. Hneď za rohom bola opustená trangoška s ohniskom, kebyže nás vyhodili z balkóna aj tam sa dalo usalašiť. Ešte jednu chatku sme stretli pred Nižnou záhradou a ďalšiu za ňou. Cesty boli krásne, len pramane boli v zaujímavom stave. Poväčšine z nich spravili napájadlá pre kravy, alebo nešli vôbec. Vynahradila nám to prekrásna vyhliadka v okolí Nižnej Záhrady. Pri Starej Čuntave sme okrem veľa opustených budov našli aj rovno pri smerovníku priestrannú búdku. Občas prešlo okolo nákladné auto alebo nejaký ranger, inak kľud.
 |
| Jedno z napájadiel (voda sa dala nabrať) |
 |
| Stara Čuntava |
Asi na hodinku sme si oddýchli lebo začalo pršať a potom sme sa pomaly, pobrali ďalej. Táto cesta sa mi najviac zo všetkých páčila – v lese, široká a skoro rovná. V sedle Besník bol krásny výhľad na Kráľovú hoľu a v prameni Hrona sme si nabrali konečne dobre vyzerajúcu vodu a pobrali sme sa pomaličky do Telgártu.
 |
| Sedlo Besník |
 |
| Prameň Hrona |
Mima mala dôjsť až večer a my sme stretli bicyklistov, ktorí išli z Kráľovej a neodporúčali nám tam ísť. Na ďalší deň vraj už vôbec nie. Mamka mi povedala niečo ešte viac stresujúcejšie – že najbližších pár dní to tam bude nebezpečné.
Máme chatu pod Čertovicou, v malebnej dedinke Jarabá, a mala som z pragmatických dôvodov pri sebe kľúče. Zhodli sme sa teda, že najlepšie bude schovať sa tam.
 |
| Telgárt |
Dali sme teda Mime vedieť a stretli sme sa v Brezne. Spravili nákup a odviezli sme sa k nám. Teda posledných 4km sme museli odšlapať, lebo už nešiel bus. Mima bola z nás unesená, aký sme strašne rozošlapaní.
 |
| Tma na Jarabej |
 |
| Minerálka Kyslá za Mýtom pod Ďumbierom |
Na chate sme boli v domnienke, že nejde elektrina, tak sme zohnali sviečky, ešte pán sused sa snažil nejak nakopnúť prúd, ale nič. Tak sme aspoň Mime, v romanticko-hrôzostraśnej tme, spravili menšiu prezentáciu o tom ako nám bolo počas týchto dvoch týždňov a ona nám na oplátku dala bublaninu a rezne. MŇAM!
Po druhý krát po dvoch týždňoch som spala na posteli. V noci lialo ako z krhle a fúkalo o sto-šesť, čo vďaka plechovej streche pôsobilo extrémne strašidelne, ale boli sme radi, že máme vôbec kde spať.
Mima mala dôjsť až večer a my sme stretli bicyklistov, ktorí išli z Kráľovej a neodporúčali nám tam ísť. Na ďalší deň vraj už vôbec nie. Mamka mi povedala niečo ešte viac stresujúcejšie – že najbližších pár dní to tam bude nebezpečné. Máme chatu pod Čertovicou, v malebnej dedinke Jarabá, a mala som z pragmatických dôvodov pri sebe kľúče. Zhodli sme sa teda, že najlepšie bude schovať sa tam. 
Dali sme teda Mime vedieť a stretli sme sa v Brezne. Spravili nákup a odviezli sme sa k nám. Teda posledných 4km sme museli odšlapať, lebo už nešiel bus. Mima bola z nás unesená, aký sme strašne rozošlapaní. 
Na chate sme boli v domnienke, že nejde elektrina, tak sme zohnali sviečky, ešte pán sused sa snažil nejak nakopnúť prúd, ale nič. Tak sme aspoň Mime, v romanticko-hrôzostraśnej tme, spravili menšiu prezentáciu o tom ako nám bolo počas týchto dvoch týždňov a ona nám na oplátku dala bublaninu a rezne. MŇAM! 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára