16. Deň putovania -Dolná Stredná – Trenčianske Teplice (28,5km 8,37h)
 |
| Cesta, kde sme sa deň predtým brodili |
 |
| ..no comment.. |
 |
| Vápeč |
V noci pršalo a to nám ešte pridalo na lenivosti. Premohli sme sa, poupratovali, prišla nás ešte pozrieť Barborka a všetci sme sa rozlúčili. S Barborkou sme sa dohodli, že pôjdeme na prechod Nízkych Tatier a Janko nás pozval k sebe zase o také tri roky, že bude mať aj koníkov a bude vedieť robiť žinčicu.
Plný elánu sme sa teda pobrali ďalej po asfaltke až do Kopca – miniatúrna dedina, kde jediná stopa po červenej je smerovník v jej strede a potom séria poctivo zamaľovaných značiek až pod Vápeč. Nie je tu inak nič, len dve luxusné zastávky. Videli sme srnky a diviakov, počuli psa a horára vedľa v lese. Orientovali sme sa podľa zamaľovaných značiek až kým sa tesne pred smerovníkom pod Vápečom, kde sa stretáva červená a modrá, nezjavili. Robili sme si srandu, že sem môže výjsť len vyvolený, preto aké je komplikované sa tu vyznať, keď tu nie je značenie.
Na samotný Vápeč viedla strmá cesta, ale hore bol zase raz krásny výhľad, aj keď fúkalo a bolo celkom chladno – hlavne v prepotených tričkách. Mima s Peťom ešte išli vyliezť úplne na vrchol, ale podarilo sa to len Peťovi, pretože vietor bol moc silný.
Dolu sa šlo celkom strmo, ale už boli pekné značky a aj chodníky, o ktoré sa poctivo starali. Aj ľudí sme stretli – dva páriky, ktorý sa na vyhliadke fotili. V Hornej Porube sme sa chceli niekde najesť, ale nebolo kde, tak sme to zvalili k prameňu pri záhradách. Ešte sme aj stihli pokecať s miestnymi –už si pomaly začíname zvykať na šokované tváre, keď povieme, čo máme v nohách.
 |
| Pod Vápečom |
Posledný, ale dlhý úsek do Trenčianskych Teplíc bol nádherný – značka bola nanovo spravená, dokonca polhodinku za Hornou Porubou, boli dve chaty a v lese spravené luxusne posedenie s ohniskom a malou skrýšou. Len by som upozornila, že nechoďte hore lesom – sú tam zamaľované značky, pretože tadiaľ viedla červená kedysi. Teraz sa má ísť dole popri lese.
 |
| Z Hornej Poruby |
 |
| Horná Poruba |
Kým sme došli na Baračku, stretli sme aj pár posedov, prístreškov, dva pramene, niekoľko výhľadov a jednu veľkú krásnu lúku. V Trenčianskych Tepliciach sme sa chceli okúpať na nejakom kúpalisku, ale zistili sme, že tam dokopy nič nie je. Pýtali sme sa najprv Nemcov a potom aj domácich – to krásne kúpalisko, ktoré si Mima pamätá z detstva neexistuje aspoň 10rokov. Domáci chalani nám ale odporučili skvelý podnik trocha mimo centra.
 |
| Smerom na Trenčianske Teplice |
Mali sme plán spať pod verandou niektorej z opustených budov (takých je v trenčianskych naozaj neúrekom) ale všetko vyšlo zase raz inak. Mima sa šla okúpať do dákeho hotela a ja s Peťom sme sa zatiaľ usalašili v našom podniku. Dávali tam perfekné rezané a rýchlo sa rozkríklo, že ideme SNPčku (tak síce posvojom, ale to nevadilo).
Po tom, čo sme si vnútri uvarili wifonku (pán domáci nám ochotne dal vriacu vodu) nám jedna partia kúpila pizzu, ktorú sme zhtli až sa po nej zaprášilo, tak dobre padlo . Takto Vám chcem v mene nás troch srdečne ešte raz poďakovať. Pokecali sme a odišli.
Zastavil sa u nás aj 60ročný pán, ktorý túto cestu absolvoval až 4 krát. Z toho len 2 krát celú, lebo to ostatné stroskotalo na množstve lacnej živej vody poceste. Odišiel a ja tiež nachvíľu a keď som sa vrátila, Peťo s Mimou už kecali s ďalším týpkom – že môžeme spať uňho na izbe na hoteli, že to si nikto nevšimne (zhodou náhod sa v tom hoteli mima aj kúpala:D) – bol troška dosť opitý, tak snáď sa ráno nezľakol, keď sa na nás triezvo pozrel. Týmto pozdravujem! Medzi nami, odporúčam vám nového (teda teraz už nie až tak nového) Jelínka special Jahodu a Slivku – MŇAM!!
 |
| TT :) |
Každopádne umytí a spokojní sme sa pobrali spať – ja s Peťom na jednej posteli, Mima pod nami na karimatke. Aj tak sa spalo úžasne. Tiež sme zistili, že naša hymna Ideme ďalej je z nového albumu Pary.
V noci pršalo a to nám ešte pridalo na lenivosti. Premohli sme sa, poupratovali, prišla nás ešte pozrieť Barborka a všetci sme sa rozlúčili. S Barborkou sme sa dohodli, že pôjdeme na prechod Nízkych Tatier a Janko nás pozval k sebe zase o také tri roky, že bude mať aj koníkov a bude vedieť robiť žinčicu. 
Plný elánu sme sa teda pobrali ďalej po asfaltke až do Kopca – miniatúrna dedina, kde jediná stopa po červenej je smerovník v jej strede a potom séria poctivo zamaľovaných značiek až pod Vápeč. Nie je tu inak nič, len dve luxusné zastávky. Videli sme srnky a diviakov, počuli psa a horára vedľa v lese. Orientovali sme sa podľa zamaľovaných značiek až kým sa tesne pred smerovníkom pod Vápečom, kde sa stretáva červená a modrá, nezjavili. Robili sme si srandu, že sem môže výjsť len vyvolený, preto aké je komplikované sa tu vyznať, keď tu nie je značenie. 
Dolu sa šlo celkom strmo, ale už boli pekné značky a aj chodníky, o ktoré sa poctivo starali. Aj ľudí sme stretli – dva páriky, ktorý sa na vyhliadke fotili. V Hornej Porube sme sa chceli niekde najesť, ale nebolo kde, tak sme to zvalili k prameňu pri záhradách. Ešte sme aj stihli pokecať s miestnymi –už si pomaly začíname zvykať na šokované tváre, keď povieme, čo máme v nohách. 
Posledný, ale dlhý úsek do Trenčianskych Teplíc bol nádherný – značka bola nanovo spravená, dokonca polhodinku za Hornou Porubou, boli dve chaty a v lese spravené luxusne posedenie s ohniskom a malou skrýšou. Len by som upozornila, že nechoďte hore lesom – sú tam zamaľované značky, pretože tadiaľ viedla červená kedysi. Teraz sa má ísť dole popri lese. 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára