10. Deň putovania - chata Erika – Kloptáň (10,3km 2,41h)
 |
| Kojšova hoľa |
 |
| Pod Kojšovkou |
Zobudila nás neskutočná horúčava a skôr ako sme mali v pláne, sme sa postupne začali zdvíhať. Prekvapilo nás, že takto skoro ráno je ešte aj niekto iný hore – počernejší zberači čučoriedok. Prečo nám ale tieto plody chceli predať, keď sme na to, po prvé nemali miesto a schopnosti, ako to odniesť a po druhé sme si mohli nazbierať sami, to neviem. O niečo neskôr došiel nejaký pán na aute, že tu nemôžeme stanovať a máme ísť preč – vadilo mu, že to bolo nejaké chránené pásmo? Čo tam potom on robil na aute?!
Zase nám trvalo dlho kým sme sa pozbierali a po asfaltke sme prišli až k pomníku SNP a tam sa schádzalo do lesa, kde začali také polomy, že sme sa na dobré dve hodiny stratili. Aspoň sme sa ale napásli čučoriedok. Po neuveriteľne dlhej dobe sme prišli na Tri studne, kde bola osviežujúca voda, ale keďže nám zase začalo hrmieť za chrbtom, povedali sme si, že sa najeme až na Kloptáni, veď je to kúsok!  |
| Tri Studne |
Za asi 250m sme prišli ku krásnemu táborisku, tak sme ľutovali, že sme tam neprišli predchádzajúci deň. Po hrebeni sa šlo dobre, len posledných 400metrov na Kloptáň bolo vcelku zabijackých. Celý vyšťavený sme si povedali, že si tu riadne oddýchneme a uvidíme, či pôjdeme ďalej. Všade naokolo v údoliach boli búrky, alebo sa ešte len k nim schyľovalo a my sme mali pôvodne do jedného takého údolia ísť – do Štósu. 
Vyzeralo to, že moje a Peťove neznesiteľná bolesti achiloviek už našťastie prešli, tak sme mali celkom veľa síl, ale aj tak sme nakoniec zaspali na lavičke a nikam nešli. A spravili sme celkom dobre. Do večera všade naokolo pršalo a my sme mali luxusnú rozhľadňu s útulňou a ohniskom (a pritom sa vraj nesmel podpaľovať oheň).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára