29.7. 2010 - Deň 23.

17. Deň putovania -Trenčianske Teplice - Drietomá  (22,5km 5,42h)

 

TT

Dnes nás zase raz čakal pohodový úsek, tak to tak aj vyzeralo – vliekli sme sa pomaličky. Rozlúčili sme sa s Ondrejom, ešte si nás odfotil :D a pobrali sme sa. Najprv sme dlho na námestí raňajkovali – v jednote mali akciu jogurt za 10 centov!! Tiež sme si dopriali šunku a banbínko. 

Až po Kubrú sa šlo dobre až na občasné blato. Aj vody bolo hojne. Dokonca sme stretli partiu, ktorá chcela ísť po červenej z Trenčína až po Telgárt. Snáď sa im to podarilo a ruksak ich moc netlačil. Pri Kyselke som si dala langoš a pokračovali sme pomaličky ďalej – na obriu bagetu za evro niekde v meste – za podchodom smerom k nejakého športovému štadiónu (reštaurácia Koliba). Dali sme si tam aj občerstvenie – halušky, ja som si objednala perfektný zmrzlinový pohár. MŇAM! 

Cesta do TN

Plán bol odísť z TN o štvrtej, ale zastavili sme sa ešte v obchodnom dome na nákupe a koho sme nestretli – Barborku! Náš odchod sa teda posunul o dobrú hodinu. Jej kamarát nám ešte odporučil horáreň pri Drietomej, ale keď sme sa pýtali domácich, nikto o nej nevedel. Dali nám ešte dve čokoládky  a pobrali sme sa. 

Kubrá

TN

 

Po asfaltke sme pokračovali až k diaľnici – cestou je nejaká výrobňa krmiva a strašne to tam smrdí..teda mne to voňalo.. Nohy nás riadne boleli, veď viete, že ťažké batohy a asfalt je zlá kombinácia. Na poli za Trenčínom sme si odtrhli malé kukuričky ako ďalšiu delikatesu. V lese sme potom objavili prameň – pumpa ale bola pokazená, tak sme z nej nič nemali. Bol tam ale pekný altánok. 

Cez les a cez lúku (na ktorej kedysi niekto niečo pestoval) sme sa dostali až do Drietomej. Na tejto lúke na kopci sme sa ešte stihli stratiť na chvíľočku, lebo sme si nevšimli značku na vzdialenom strome. V Dietomej sme si chceli nabrať vody a niekam sa ísť schovať – vyzeralo to, že bude riadna búrka. 

A tak aj bolo. Hneď ako sme si dočapovali, sa spustil strašný lejak a domáci nám odporučili faru (na ktorú sme mysleli aj my v prípade núdze a tá teraz nastala, keďže nám chýbal prístrešok pre Mimu). Zamierili sme teda na faru, kde ale nikto nebol doma. Za ňou sme objavili malý prístrešok, tak sme si povedali , že tu si aspoň uvaríme a potom uvidíme. 

Peťo začal variť a my s Mimou sme ešte odbehli sa spýtať susedov, či nevedia, kde je pán farár. Nevedeli a ako nám dávali jeho číslo, prišiel. Hneď sme teda bežali za ním a vysvetlili sme mu o čo ide – chvíľku bol v pomykove, ale potom zobral kľúče a pustil nás do herne – doniesol nám madrace, stolovú lampu (bol tam gauč aj pinpongový a kalčetový stôl), čaj, jabĺčka doniesol, jeho mamička nám dala rajčiny a kofolu. 

Boli sme mimo z pohostinnosti tých ľudí a ešte raz: veľmi pekne ďakujeme! Zohriali sme sa z domáceho bylinkového čajíka s domácim medom a neskutočne sme sa tešili, že nemusíme byť vonku na tom lejaku. Dokonca sme sa mohli osprchovať v ich nádhernej sprche.