9. deň putovania - Košice – chata Erika (25,1km 6,40h)
 |
| Bankov |
S chalanmi a teraz už aj s novým prírastkom Robom, študentom slovenčiny a filozofie zo Sv. Júra, sme sa stretli už v autobuse na Čermel a na lúke sme si dali raňajky. Poldňa sme sa motali po okraji Košíc – Dolný Bankov, Horný, chata Jahodná, kde sme boli prisámvačku asi dve hodiny (za nekresťanské ceny), ale za hoďku a pol sme už zase boli na chate Lajoška, kde padli ďalšie pivá a kofoly.
 |
| Chata Lajoska |
S Peťom sa nám chodilo celkom dobre, tak sme boli radi ako blchy, lebo už to vyzeralo s nami zle nedobre. Mali sme pred sebou ešte dve a pol hodiny a cestou sme nikoho okrem jedného páru, čo šiel až z Choča, nikoho nestretli. Len pár polomov a kliešťa, ktorého Suchý chytil. Aj čajovňa Katka pod Kojšovkou bola už zatvorená a čakal nás najhorší – najstrmší úsek. Ale potom hore len voda, zase raz krásne výhľady a nádej, že do chaty Eriky nás už pustia (a nie ako to bolo na Čergove).
Opak bol pravdou. Neviem, či sme až tak smrdeli, že nás nikto nikde nechcel, ale starý dedo – strážnik nás poslal späť do sedla, že je tam ohnisko, tam môžeme byť. Aspoň, že nám načapoval vodu a keď zatváral nezabudol poznamenať , že je tu veľa medveďov. Od Beara Grills-a (turistického McGiver-a) sme odkukali bezpečnostné opatrenia – jedlo dať ďalej od stanu a variť tiež nie pri táborisku, tak sme s Peťom šli skoro až ku prameňu a prekvapilo nás, keď sa okolo ponáhľal mladý chalan so psom.
Zistili sme, že majú súťaž, on zablúdil a teraz sa ponáhľa dole do dediny na guláš a pivo.. Ticho sme mu závideli. Už bola riadna tma a keď sme v lese začuli dáky šuchot, hneď sme boli spať v táborisku a po ceste sme rýchlo dojedali co ostalo. Strach z medveďov a Suchého strach zo starčekovho psa sme prekonali domácimi liečivými vodami a pri krásnom pohľade na hviezdy sa úžasne zaspávalo. Okolo ešte prešlo pár psovodov ponáhľajúcich sa do hotela. Nám to už bolo jedno. V lese so zvieratkami je krajšie.
 |
| Pred chatou Erikou |
S Peťom sa nám chodilo celkom dobre, tak sme boli radi ako blchy, lebo už to vyzeralo s nami zle nedobre. Mali sme pred sebou ešte dve a pol hodiny a cestou sme nikoho okrem jedného páru, čo šiel až z Choča, nikoho nestretli. Len pár polomov a kliešťa, ktorého Suchý chytil. Aj čajovňa Katka pod Kojšovkou bola už zatvorená a čakal nás najhorší – najstrmší úsek. Ale potom hore len voda, zase raz krásne výhľady a nádej, že do chaty Eriky nás už pustia (a nie ako to bolo na Čergove).
Opak bol pravdou. Neviem, či sme až tak smrdeli, že nás nikto nikde nechcel, ale starý dedo – strážnik nás poslal späť do sedla, že je tam ohnisko, tam môžeme byť. Aspoň, že nám načapoval vodu a keď zatváral nezabudol poznamenať , že je tu veľa medveďov. Od Beara Grills-a (turistického McGiver-a) sme odkukali bezpečnostné opatrenia – jedlo dať ďalej od stanu a variť tiež nie pri táborisku, tak sme s Peťom šli skoro až ku prameňu a prekvapilo nás, keď sa okolo ponáhľal mladý chalan so psom.
Zistili sme, že majú súťaž, on zablúdil a teraz sa ponáhľa dole do dediny na guláš a pivo.. Ticho sme mu závideli. Už bola riadna tma a keď sme v lese začuli dáky šuchot, hneď sme boli spať v táborisku a po ceste sme rýchlo dojedali co ostalo. Strach z medveďov a Suchého strach zo starčekovho psa sme prekonali domácimi liečivými vodami a pri krásnom pohľade na hviezdy sa úžasne zaspávalo. Okolo ešte prešlo pár psovodov ponáhľajúcich sa do hotela. Nám to už bolo jedno. V lese so zvieratkami je krajšie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára