6. „oddychový“ deň – Jarabá – Čičmany
Plán prišiel ráno.Peťo vyhútal naše ďalšie pokračovanie: aby sme stihli, čo sme potrebovali – skočíme to do Čičmian! Celkom sa mi páčil ten nápad – odtiaľ už prídeme do Bratislavy aj keby sme nechceli! Tak sme sa za dve hodiny spakovali, zazimovali chatu a vyrazili na dlhočiznú cestu za nehorázne prachy.
Z Jarabej do Podbrezovej(tam sme stretli pána, ktorý nám odporúčal ísť splaviť Hron), odtiaľ do Bystrice(kde sme skoro nestihli prípoj), potom do Prievidze(kde nikto nevedel odkiaľ chodia busy do Čičmian) a odtiaľ na rázcestie Čičmany – samotné Čičmany boli až 7 km ďaleko.
Zo srandy Mima zdvihla stopovací palec, keď šlo auto okolo, či náhodou nezastaví – a zastavilo. Bol to milý pán, vystríhal nás pred medveďmi, vysadil nás v „centre“ a zaželal nám veľa štastia. Tam sme streli zaujímavý pár z Holandska. Už š mesiac boli s karavanom na púti po Európe – Fr, It, Grécko, hore Balkánom až k nám a potom cez Poľsko a cez Nemecko domov – také niečo som vždy aj ja chcela podniknúť!
Celkom sme si padli do očí, tak sme sa dohodli, že si to tu ideme obzrieť, nájsť platz na spanie a stretneme sa v krčme. Našli sme celkom vhodnú zastávku – mima nemala ani stan ani zeltu, k nám do stanu sa už nezmestila, tak sme museli hútať – ale teta, majiteľka Čičmianskej krčmy, kde sme sa usalašili, bola veľmi pohostinná a nechala nás u nej na trávniku nocovať – Mimu pod stolom pred krčmou. Večer sme ešte dlho kecali s Holanďanmi a asi o polnoci sme sa rozlúčili. Snáď prišli živí a zdraví!
6. „oddychový“ deň – Jarabá – Čičmany
Plán prišiel ráno.Peťo vyhútal naše ďalšie pokračovanie: aby sme stihli, čo sme potrebovali – skočíme to do Čičmian! Celkom sa mi páčil ten nápad – odtiaľ už prídeme do Bratislavy aj keby sme nechceli! Tak sme sa za dve hodiny spakovali, zazimovali chatu a vyrazili na dlhočiznú cestu za nehorázne prachy. 
Z Jarabej do Podbrezovej(tam sme stretli pána, ktorý nám odporúčal ísť splaviť Hron), odtiaľ do Bystrice(kde sme skoro nestihli prípoj), potom do Prievidze(kde nikto nevedel odkiaľ chodia busy do Čičmian) a odtiaľ na rázcestie Čičmany – samotné Čičmany boli až 7 km ďaleko.
Zo srandy Mima zdvihla stopovací palec, keď šlo auto okolo, či náhodou nezastaví – a zastavilo. Bol to milý pán, vystríhal nás pred medveďmi, vysadil nás v „centre“ a zaželal nám veľa štastia. Tam sme streli zaujímavý pár z Holandska. Už š mesiac boli s karavanom na púti po Európe – Fr, It, Grécko, hore Balkánom až k nám a potom cez Poľsko a cez Nemecko domov – také niečo som vždy aj ja chcela podniknúť! 
Celkom sme si padli do očí, tak sme sa dohodli, že si to tu ideme obzrieť, nájsť platz na spanie a stretneme sa v krčme. Našli sme celkom vhodnú zastávku – mima nemala ani stan ani zeltu, k nám do stanu sa už nezmestila, tak sme museli hútať – ale teta, majiteľka Čičmianskej krčmy, kde sme sa usalašili, bola veľmi pohostinná a nechala nás u nej na trávniku nocovať – Mimu pod stolom pred krčmou. Večer sme ešte dlho kecali s Holanďanmi a asi o polnoci sme sa rozlúčili. Snáď prišli živí a zdraví!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára