piatok 6. augusta 2010

5.8. 2010 - Deň 30.


5. 8. 2010 – Štvrtok– 24. Deň putovania – Kamzík -Devín (21,5km 5,3h)

Kamzík
Horský park
A tak sme si dali na deviatu budíka, po desiatej sme vyrážali pomaly z domu a o jedenástej začínali náš posledný úsek. Veľké ruksaky sme vymenili za jeden maličký s dvojlitrovkou vody a nejakou poživňou. Pod Kamzíkom sme objavili ešte pár ohnísk a za Červeným mostom sme stratili značku – tu v Bratislave je značkovanie fakt otrasné. Keby som tu nebývala a nevedela ako ide tak sa asi stratíme. 

Vo všeobecnosti sú dve možnosti – postarom zísť z Koliby ako chodí trolejbus, do mesta a odtiaľ na Slavín a potom pokračovať do Mlynskej doliny , alebo po terajšej červenej (bývalej modrej) ísť za Kamzík ako sme šli my, za červeným mostom ísť poza domčeky, prejsť cez prechod pred Patrónkou a cez Horský park (ktorý som dovtedy nevedela nikdy nájsť) okolo Slavína snáď najstrmším kopcom v Bratislave zísť do Mlynskej. 
Slavín

Tam sme si dali to najlepšie, čo v Bille majú – Clever makovník – žiaden iný kupovaný makovník nemá toľko maku ako tento (bohužiaľ sme si ale nevšimli nápis na obale a kúpili sme si nechtiac kakaový, ktorý bol síce tiež dobrý, ale..:)). Pokračuje sa poza intráky – kde značka neexistuje – musíte odbočiť na jednu z vedľajších ulíc –Vretenovú. 

Tam v lese začína značka a prevedie vás lesom, z ktorého keď vídete, teba zabočiť vpravo a uvidíte ďalší lesík so schovanými schodmi hore – nimi hore a potom viac menej rovno – ku mostu na konci Karlovky (tam kde je obratisko električiek). 

Najkrajší výhľad :D
Neznýmy pomník, kvôli ktorému človek vojde do kríkov a po 2 metroch z nich vyjde
Ním prejsť a medzi stromom a nejakým domom, sa pri žliabku ide po červenej až do lesa – Jezuitského lesa. Jedna pasáž je plná komárov, ale to potom prejde – u nás potom nasledovala pasáž plná bedlí. A tiež začali Peťove črevné problémy.  Úspešne sme to ale zvládli – prísť až k hradu, s plnými náručiami bedlí a celkom už zdravý. Ešte sme mali asi 5 minú na dobehnutie k pokladni (o 1630 je posledný vstup na hrad) ale povedali sme si, že niečo si musíme nechať aj nabudúce. 

Devín

a časť bedlí


Devín

A tak sme sa odviezli busom domov, s tým, že putovanie nám skončilo, Peťo išiel ráno domov a ja na chatu s kamarátmi. Už vtedy mi to chýbalo.


KONIEC / ZAČIATOK

1 komentár:

  1. pekné-prečítal som všetky reportáže na jeden dúšok.máte môj obdiv!

    OdpovedaťOdstrániť