21. Deň putovania – Brezová pod Bradlom – Ostrý Kameň (34,5km 9,12h)
 |
| Brezová pod Bradlom |
 |
| Dlhé Rovné |
Zase sme sa raz zobudili pred budíkom a čakal nás krásny deň – slniečko už svietilo a boli sme záhadne plný energie, ktorú sme mali, ako sme zistili, vlastne len preto, že naše batohy boli skoro prázdne. Za rekordné 3 hodiny sme boli na Dobrej Vode - aj s odbočkou na Dobovodský hrad a polhodinovou pauzou na ošetrenie mojich pľuzgierov na Skaliom. Na Mladosťi za Dlhými rovnými sme videli nejakú starú chatku – pri nej sme tuším chceli noc predtým spať. Cesty boli krásne – naozaj bolo vidno, že sa blížime k Bratislave. Čo ma ale trocha vyviedlo z miery bol fakt, že výstup z lesa na Dobrú vodu bol priamo cez cintorín. Zdalo sa mi to celkom nemiestne vzhľadom na fakt, že cintoríny sú aspoň pre mňa tak povediac "posvätné" miesta.
 |
| Dobrovodský hrad |
Každopádne vám ale odporúčam nakúpiť v Brezovej – na Dobrej vode majú len jeden malý obchod, ktorý bol zatvorený, keď sme došli – mali práve inventúru jediné naše šťastie bolo, že tam pani predavačka mala svedka, tak sme si po uprosení mohli nakúpiť – inak neviem kde by sme zohnali jedlo:-/
Pred obchodom pri jazierku sme sa zložili jak poslední bezdomovci a poriadne sa nadlábli. Neviem, či to boli plné žalúdky alebo ruksaky, ale potom sa kráčalo strašne – hore kopcom sme skoro umreli , tak sme si spravili zázračný nápoj z hroznového cukru a citróna, čo sme dostali do daru, a trocha to pomohlo. Alebo to možno bol kopec dole, ktorý nasledoval.
 |
| Pri Bukovej - vlaku |
 |
| random hroby |
Ďalší úsek na Mihalinovu tiež ubehol extrémne rýchlo, ale potom sa to začalo vliecť. Ťažké batohy tlačili na päty a asfalt tiež nepomáhal. Ledva – ledva sme došli na Dolnú Rakovú resp. na Bukovú – vlak a tam sme sa zvalili ako také mŕtvolky. Vedeli sme, že na Mon Repos už neprídeme, ale chceli sme to potiahnuť aspoň ako sa dalo. Popri privátnej chovnej stanici s domčekom obrasteným brečtanom sme došli k sokolovským chatkám, kde bolo veľa možností kde prespať.
 |
| Zo Zárub |
Na autobusovej zastávke pri kameňolome sme si zase oddýchli – Peťo si musel vybrať ďalšieho kliešťa – zase raz musím pochváliť svoje podkolienky. Zjedli sme posledné zásoby ovocia a zeleniny, čo sme dostali a pobrali sa ďalej po asfaltke hodný kus. Na začiatku Bukovej sme vošli do lesa, k chatkám – tam sme nechtiac zišli dole, pod chatky – malo sa ísť popri chatkách až k poslednej. V tej sme stretli starší manželský pár, ktorý nám hovoril o troch chlapcoch, ktorý sa vybrali cestu SNP asi pred 2 týždňami. Pán nás ešte upozornil, že voda hore nie je a pobrali sme sa.
 |
| Záruby |
Výstup na Záruby nás skoro zabil. Pod Havraňou skalou bolo síce ohnisko a tým krásna možnosť prespať, ale makali sme ďalej. Achilovky sa Peťovi zase raz začínali ozývať a tak som dúfala, že skoro sa niekde usalašíme. Ďalší znak toho, že sme sa blížili k Bratislave boli okrem odpadkov aj ľudia. Najprv sme pred Zárubami stretli jedného môjho kamaráta, ktorý sa s veľkou partiou ľudí vybral na Katku. Chvíľku sme pokecali a obe skupinky pokračovali ďalej– týmto pozdravujem Lukáša!
 |
| Pred Ostrým Kameňom |
Na Zárubách nasledoval posledný oddych pred zložením sa – Peťo už mlel z posledného. Aj keď sa tam dalo spať, bolo tam zase raz ohnisko, chceli sme to ešte potiahnuť. Pred zrúcaninou Ostrého hradu sa nám podarilo zísť na chvíľku z cesty. Cestičky sú úzke, kamienkové a zle sa po nich chodí, najme z veľkým batohom. Úspešne sme to ale prežili a Ostrý kameň bol naším útočiskom – ešte som zavolala mame, či nás nečaká búrka, lebo sme boli celkom vysoko, ale pohodka. A na druhý deň malo byť vraj pekne. Podľa jedného modelu. Podľa druhého mali strašne pršať.
 |
| Pred Ostrým Kameňom |
Každopádne sme si postavili stan a začali variť večeru, aj oheň sme chceli, ale na to sme nemali dosť síl a času – okolo šli totiž dvaja chalani z Pezinka– vysvitlo, že s jedným mám spoločným známych a ako mi potom neskôr môj najlepší kamarát povedal – s jeho starším bratom som bola na výlete v Prahe – ten svet je fakt strašne malý. V noci troška fúkalo, chodili okolo srnky, ale nám sa spalo parádne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára